Japonský premiér Fumio Kishida pricestoval v utorok do Kyjeva, aby sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa stal najnovším lídrom Skupiny 7 krajín, ktorý vycestoval do krajiny, keďže sa snaží o aktívnejšiu úlohu Japonska v medzinárodných záležitostiach.
Ruská invázia na Ukrajinu podnietila zahraničnú a vojenskú politiku Japonska a vyvolala obavy z nákladov geopolitickej nestability. Politici aj verejnosť sa obávajú, že krajina nebude pripravená zvládnuť krízu na svojom vlastnom dvore, či už ide o severokórejskú agresiu alebo pokus Číny dobyť samovládny ostrov Taiwan.
Načasovanie návštevy, ktoré sa zhodovalo s druhým dňom stretnutí medzi lídrom Číny Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimirom V. Putinom, pripravilo pôdu pre konkurenčné prejavy podpory zo strany východoázijských susedov.
Rahm Emanuel, americký veľvyslanec v Japonsku, povedal, že prejav solidarity premiéra s pánom Zelenským je v kontraste s partnerstvom medzi pánom Xi a pánom Putinom, pričom označil súlad medzi čínskymi a ruskými lídrami za „hanebné“.
Pán Xi je na návšteve Moskvy, „aby ochránil Vladimira Putina pred Medzinárodným trestným súdom a omilostil ho pred medzinárodnou verejnou mienkou proti tejto vojne,“ napísal Emanuel vo vyhlásení. “Premiér Kishida stojí za slobodou a Si za vojnovým zločincom,” napísal veľvyslanec.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí reagoval na správy o návšteve vyhlásením, že Japonsko by malo „pomôcť deeskalovať situáciu namiesto opaku“.
Vojna vyvolala obavy zo závislosti Japonska od iných krajín, pokiaľ ide o potraviny a energiu, z ktorých väčšinu dováža. Ceny komodít, ako je zemný plyn, po invázii vyskočili, čo vytvorilo nákladový tlak na japonskú výrobu elektriny. V reakcii na to krajina presadila užšie vzťahy so svojimi spojencami a prelomila desaťročia trvajúcu patovú situáciu vo výdavkoch na armádu, keďže plánuje zdvojnásobiť svoj rozpočet v priebehu nasledujúcich piatich rokov.
Je to významná zmena pre Japonsko, kde ústava obmedzuje schopnosť krajiny zapojiť sa do vojenskej akcie a verejnosť sa dlho bránila akejkoľvek politike, ktorá čo i len naznačovala upustenie od svojho dlhodobého oficiálneho postoja pacifizmu. Toto zvýšenie zvyšuje výdavky na približne 2 percentá ročného hospodárskeho výkonu, čím sa Japonsko spája s členmi NATO. Tento krok sa považuje za signál jej pripravenosti hrať aktívnejšiu úlohu v akejkoľvek vojenskej kríze v ázijsko-tichomorskom regióne.
V ďalšom odklone od minulého správania Japonsko načrtlo jasnú líniu voči vojne na Ukrajine, spojilo sa s ostatnými krajinami G7 s cieľom uvaliť sankcie na Rusko a poskytlo finančnú pomoc v miliardách dolárov, ako aj nesmrtiacu vojenskú pomoc, ako sú prilby a nepriestrelné vesty. Koncom minulého mesiaca pán Kishida prisľúbil dodatočnú podporu vo výške 5,5 miliardy dolárov.
Pán Kishida sa na Ukrajinu vydal z Indie, kde sa stretol s premiérom Narendrom Modim o otázkach vrátane ochrany slobody plavby v Tichomorí.
Vo svojom prejave v pondelok na pôde Indickej rady pre svetové záležitosti, výskumného inštitútu v Naí Dillí, pán Kishida povedal, že ruská vojna spôsobila „zmenu paradigmy“ v globálnych záležitostiach.
“Ruská agresia proti Ukrajine nás zaväzuje čeliť najzákladnejšej výzve: brániť mier,” povedal podľa pripravených poznámok.
Pán Kishida odletel z Indie do Poľska, kde podľa japonského verejnoprávneho vysielateľa NHK nastúpil na vlak do Kyjeva. Tajomná cesta bola veľmi nezvyčajná pre premiéra v Japonsku, kde sa pohyby vodcu zvyčajne vysielajú v dostatočnom predstihu a podrobne sa o nich informuje. Japonská agentúra Kyodo News v utorok popoludní informovala, že pricestoval do Kyjeva.
