Prezident Vladimir V. Putin privítal v Rusku Si Ťin-pchinga, najvyššieho lídra Číny, pričom krátko poznamenal mierový plán Pekingu pre Ukrajinu, ale zdôraznil trvalé partnerstvo Moskvy a Pekingu.
Prezident Vladimir V. Putin a najvyšší čínsky líder Si Ťin-pching, stojaci bok po boku v prejave partnerstva neotraseného ruskou vojnou na Ukrajine, začali v pondelok v Moskve rozhovory chválením sa o svojich úzkych väzbách a len podceňovanou zmienkou o samotnom konflikte. .
Hoci vojna a rozkoly, ktoré odhalila, viseli na stretnutí, verejné komentáre pánov Xi a Putina o nej boli utlmené, bez ohľadu na kaskádové dôsledky minulého roka, vrátane západných sankcií voči Rusku, energetických kríz v Európe a devastácia na Ukrajine.
Namiesto toho sa lídri veľmi snažili, aby si navzájom lichotili a vytvorili jednotu v sérii precízne pripravených choreografií. Pán Xi je najvyšším svetovým vodcom, ktorý navštívil Rusko od invázie, a na trojdňovú návštevu pricestoval v čase, keď na východe Ukrajiny pokračovali krvavé bitky a len tri dni po tom, čo bol ruský vodca označený za vojnové zločiny Medzinárodným zločincom. súd.
Obraz spojenectva v gestách, ak nie vo formálnej zmluve, vyvolal na Západe obavy, že Čína by mohla ísť pri podpore Ruska ďalej ako diplomacia alebo ekonomika – možno so zbraňami na použitie vo vojne pána Putina – a upevniť mocný blok. proti NATO a USA.
“Drahý priateľ, vitajte v Rusku,” povedal Putin pánovi Si Ťin-pchingovi po tom, čo čínskeho vodcu privítali červeným kobercom a vojenskou kapelou.
Putin povedal svojmu hosťovi, že Čína je predmetom „závist“, pretože jej vláda vybudovala „veľmi efektívny systém na rozvoj ekonomiky a posilnenie štátu“. Pán Si Ťin-pching vyjadril „hlbokú vďačnosť“ pánovi Putinovi a povedal, že si je „istý, že ruský ľud vás bude určite aj naďalej pevne podporovať“, uviedla agentúra Xinhua.
Sedeli pri malom stolíku pri krbe, v oveľa intímnejšom prostredí ako v extrémne dlhej miestnosti, kde mal Putin napäté stretnutia so západnými lídrami predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.
Ale za prejavom priateľstva bolo pozadie tvrdej geopolitiky. Čína aj Rusko sú proti globálnemu poriadku, ktorému dominujú Spojené štáty a ich spojenci, a zdá sa, že to prevažuje nad akýmikoľvek námietkami, ktoré môže mať pán Xi voči invázii pána Putina na Ukrajinu.
Minister zahraničných vecí Antony J. Blinken v pondelok návštevu kritizoval a povedal, že ide o „diplomatické krytie pre Rusko, aby pokračovalo v páchaní“ vojnových zločinov. Medzinárodný súd obvinil pána Putina, že je zodpovedný za únosy a deportácie ukrajinských detí a ruské sily sa naďalej zameriavajú na civilné oblasti.
Blinken povedal, že táto cesta „naznačuje, že Čína necíti žiadnu zodpovednosť brať prezidenta na zodpovednosť za zverstvá spáchané na Ukrajine“.
Pán Putin v článku uverejnenom v People’s Daily, hlavných novinách čínskej vládnucej komunistickej strany, načrtol paralely medzi hrozbami, ktorým Rusko podľa neho čelí zo Západu – ktoré ho podľa jeho slov podnietili k invázii na Ukrajinu – a bezpečnosťou Pekingu. obavy v Ázii.
Spoluprácu medzi Ruskom a Čínou označil za základnú protiváhu Západu, ktorý sa snaží ovládnuť nielen východnú Európu, ale aj ázijsko-pacifický región, a ktorého cieľom je „obmedziť rozvoj našich krajín“.
„Sú to rusko-čínske vzťahy, ktoré dnes prakticky predstavujú základný kameň regionálnej, dokonca aj globálnej stability,“ napísal Putin.
Podľa čínskeho súhrnu z ich stretnutia v Kremli, pán Si Ťin-pching povedal Putinovi: „Väčšina krajín podporuje zmiernenie napätia, obhajuje mierové rokovania a je proti prilievaniu oleja do ohňa. Historicky sa konflikty musia konečne urovnať prostredníctvom dialógu a rokovaní.“
Opatrné poznámky boli v súlade s delikátnou pozíciou, ktorú Čína zaujala k vojne, sympatizovala s sťažnosťami Ruska voči západnému vplyvu a NATO a zároveň vyzývala na rozhovory o ukončení bojov. V súlade s touto nejednoznačnosťou pán Xi označil boje na Ukrajine za „krízu“ alebo „konflikt“, ale nie ako vojnu alebo inváziu.
Ak došlo k nejakému pokroku v najostrejšie sledovanom aspekte summitu – či by pán Xi dokázal presvedčiť Putina k serióznym mierovým rokovaniam – na konci prvého dňa o tom nič nenasvedčovalo. Putin povedal len to, že Rusko „pozorne preštudovalo“ čínske mierové návrhy a bude sa k nim správať „s rešpektom“.
Hovorca Bieleho domu, John F. Kirby, povedal: “Uvidíme, o čom vzídu z tohto stretnutia, o ktorom hovoria.” Nazval alianciu Peking-Moskva „manželstvom z rozumu“ a povedal, že vyzbrojovanie Ruska by bolo v rozpore s verejnými vyhláseniami pána Xi, že Čína chce mier.
Pre pána Putina je návšteva pána Xi tiež šancou na zmiernenie napätia spojeného so zabitím deviatich čínskych občanov v zlatej bani v Stredoafrickej republike, ktoré pán Xi odsúdil. Existujú konkurenčné tvrdenia o tom, kto bol zodpovedný, ale niektorí obviňujú ruskú žoldniersku skupinu.
Rokovania pána Xi a pána Putina budú pokračovať v utorok, keď sa k nim pridajú širšie delegácie vládnych predstaviteľov. Plánujú tiež osloviť médiá a usporiadať štátny banket, na ktorom sa zúčastnia ruskí podnikatelia.
Odkedy sa Xi stal národným lídrom, títo dvaja muži sa stretli asi 40-krát, no aj keď partnerstvo vrhli hlbšie ako kedykoľvek predtým, vojna narušila ich vzťahy, aj keď prehĺbila závislosť Ruska od Číny v oblasti obchodu a diplomatickej podpory.
Vojna bola pre Peking zdrojom nestability a poškodila čínske vzťahy s európskymi krajinami. Tiež to zväčšilo globálne ekonomické a energetické napätie v čase, keď sa pán Xi chce zamerať na postpandemickú ekonomickú obnovu Číny.
V posledných týždňoch sa pán Xi pokúsil znovu potvrdiť globálnu úlohu Číny po jej vlastnej pandemickej izolácii. Peking sa stal potenciálnym mierovým sprostredkovateľom, organizoval rozhovory, ktoré tento mesiac viedli k významnej dohode medzi Saudskou Arábiou a Iránom, a vydal svoj široko formulovaný 12-bodový rámec na ukončenie bojov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že by privítal možnosť hovoriť s pánom Xi, ale nie je jasné, či lídri zamýšľajú hovoriť.
Čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang minulý týždeň telefonicky hovoril s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebou a vyzval Ukrajinu a Rusko, aby rokovali. “Bez ohľadu na to, aké veľké sú ťažkosti a výzvy, dvere by sa nemali zavrieť pred politickým riešením,” povedal mu Qin podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Ale sú tu skľučujúce prekážky.
Putin vo svojom pondelkovom článku naznačil, že Rusko bude viesť rozhovory iba vtedy, ak si udrží kontrolu nad dobytým územím na východe a juhu Ukrajiny. Ukrajinská vláda vylúčila postúpenie územia výmenou za mier.
“Prvým a hlavným bodom je kapitulácia alebo stiahnutie ruských okupačných jednotiek,” uviedol v pondelok vo vyhlásení šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.
Ani ruské ani ukrajinské sily nepreukázali žiadne spomalenie bojov na rozľahlom fronte. Denne zomierajú alebo sú zranení stovky vojakov na každej strane, hovoria vojenskí analytici.
Aj keby Čína chcela zohrať úlohu pri ukončení krviprelievania, je nepravdepodobné, že by Xi vyvinul tlak na Putina, ktorý by mohol ohroziť ich širšie partnerstvo, tvrdia mnohí analytici. Pán Xi považuje puto Pekingu s Moskvou za nevyhnutné na vyrovnanie americkej globálnej dominancie.
“Západné krajiny vedené Spojenými štátmi zaviedli všestranné obmedzenie, obkľúčenie a potlačenie Číny,” vyhlásil tento mesiac vo svojom prejave.
William Klein, bývalý americký diplomat, ktorý pôsobil v Pekingu, povedal, že návšteva Moskvy „veľmi jasne demonštruje, že Čína skutočne vníma Rusko ako nevyhnutného strategického partnera“.
„Čokoľvek si Čína o vojne myslí, Rusko vidí ako kľúč k vytvoreniu protiváhy tlaku USA,“ povedal Klein, teraz konzultačný partner FGS Global. “Netreba očakávať, že Čína prehodnotí svoje základné záujmy kvôli tejto vojne.”
Strata pevnej ruskej podpory by mohla spôsobiť, že Čína bude nebezpečne odhalená, tvrdili čínski experti na zahraničnú politiku, dokonca aj po invázii pána Putina.
Yang Jiemian, hlavný odborník na zahraničnú politiku v Šanghaji, minulý mesiac vo svojom hodnotení napísal, že ak „Rusko bude neustále oslabované do bodu, keď nemôže, nebude alebo sa neodváži bojovať proti Spojeným štátom a Západu, nakoniec to opustí. Čína čelí úplne nepriaznivým strategickým okolnostiam.”
